Deja vu z 90. rokov: Slovensko na ceste do propasti?
Rok 2026 sa na Slovensku začal s ponurými varovaniami od politológov a verejných komentátorov. Politická scéna sa opäť ocitá na križovatke, pričom mnohí pripomínajú temné obdobie v rokoch 1994 až 1998, keď Robert Fico, aktuálne predseda vlády, bol jedným z mála opozičných poslancov, ktorí sa snažili brániť nezávislé inštitúcie. Dnes sa však situácia opakuje, a mnohí varujú, že krajina je opäť na okraji integrácie.
Fico v nedávnych komentároch vyhlásil, že „bez Mečiara by Slovensko neprežilo“, čím naznačil svoju nostalgickú spomienku na éru, vzdialenú 33 rokov. Počúvanie týchto slov vyvoláva podivné pocity, keďže Mečiarova vláda bola totiž spájaná s početnými skandálmi a zlým image krajiny. Zdá sa, že Fico na tieto okolnosti akoby zabudol, pričom v súčasnosti ťahá Slovensko späť do obdobia, keď krajina bojovala o svoje miesto na mape Európy.
Medzi odôvodneniami avizovanej spolupráce s Ruskom a snahou prekonať sankcie, ktoré v skutočnosti predchádzajú akémukoľvek skutočnému dialogu s Západom, sa Fico naďalej snaží predložiť svojich voličov ako „našich ľudí“. Podobne ako Mečiar, aj Fico sa obracia na východ, pričom vynecháva potrebné a kľúčové medzinárodné vzťahy, ktoré sú nevyhnutné pre rast a prosperitu krajiny.
V medzičase, na domácej scéne sa zvyšuje tlak na verejné financie. Napriek trom kolám konsolidácie sa krajina stále nachádza v červených číslach. Odvody vzrastajú a zmeny v zákonoch naznačujú, že vláda sa snaží vyhnúť verejnej kontrole. Tento fakt vychádza najavo pri nedávnych úpravách v zákone o katastri, ktorými sa obmedzuje prístup k informáciám – krok, ktorý má určite za cieľ chrániť politických predstaviteľov pred zvedavými novinármi a nezávislými inštitúciami.
Na druhej strane, opoziční politici a aktivisti varujú pred možným rušením alebo spájaním kontrolných úradu. K tomu navyše pridávajú narastajúcu kultúru strachu, čo vedie k napadnutiu novinárov a útokom na slobodu slova. Situácia sa zhoršuje a na prahu volieb sa očakáva turbulentná jeseň, keď sa budú konať voľby do obecných a krajských zastupiteľstiev.
Rovnakým povzbudzujúcim tónom sa nesú aj vyhlásenia Radoslava Štefančíka v rámci podcastu „Ráno nahlas“, ktorý varuje, že občania krajinu možno otvoria až vtedy, keď uvidia dopady na vlastné peňaženky. Súčasný stav protestu je známy – Fico sa zbavuje svojich „koaličných partnerov“ a vykazuje známky strachu pred reálnou demokratickou zmenou, ktorá by mohla zmeniť politickú mapu Slovenska.
Akýkoľvek pokus o reálnu zmenu sa zdá byť odsúdený na neúspech, pokiaľ bude pokračovať v súčasnej ceste, ktorá vedie k oslabovaniu inštitúcií a útlaku nezávislej kontroly. Ak sú politici motivovaní strachom o vlastné postavenie, je zrejmé, že v krajine nie je svetlo na konci tunela. V tomto kontexte môžeme len očakávať, čo prinesie rok 2026, keď sa zdá, že dejiny pôjdu pararelne znova s časmi, ktoré by sme radšej zabudli.
