Schéma daňových úľav a montážna hala Slovenska
Slovensko, po vstupe do Európskej únie, zaznamenalo zrejmý rozvoj životnej úrovne, avšak stalo sa tiež montážnou halou Európy. To bolo vyvolané nielen vysokým podielom výrobných procesov, ale aj nedostatočným investovaním do strategického rozvoja.
Dôvodom pre obavy odborníkov je napríklad schéma daňových úľav, ktorá mala podporiť inováciu a vedu. Avšak, nezostáva bezo zmeny; slovenské firmy ju prakticky ignorujú. Z analýzy spoločnosti Ayming vyplýva, že zatiaľ čo počet podnikateľov, ktorí využívajú túto schému, stúpol z 49 na 503, stále je to len nepatrný percentuálny podiel.
Zástupca firmy Marek Repko poukazuje na to, že mnohé podniky sú neinformované o možnostiach, prípadne pociťujú obavy z jej využitia. Výsledkom je, že Slovensko investuje do vedy pouhých niekoľko percent z HDP, pričom Česko prekonáva 2 percentá a priemer EÚ je dokonca 2,5 percenta.
Očakávalo sa, že schéma prináša zmenu vo výrobnom prostredí, no dopadla ako väčšina podobných iniciatív – nedostatok efektivity a zle cielené stimuly. Bez aktivácie a účinnej implementácie tejto schémy budú slovenské firmy naďalej odkázané na nevhodné a neefektívne výrobné procesy.
Na prežitie na globálnom trhu je nevyhnutné prijať rozsiahlejšie a zmysluplnejšie opatrenia, ktoré nielenže podporí výskum a inováciu, ale tiež sa posunie Slovensko od montážnej haly k skutočnému technologickému centrum.
