Strach z vojny vyhnal ukrajinské rodiny do Žiliny
Keď sa v Ukrajine 24. februára 2022 začala vojna, desiatky tisíc žien s deťmi sa museli rozhodnúť medzi životom a smrťou. Príbehy troch žien, Viktorie, Olena a Inny, nám ukazujú, ako sa strach a neistota stali každodennou súčasťou ich existencie. V súčasnosti žijú v Žiline, kde sa pokúšajú znovu postaviť na nohy a zabezpečiť svojim deťom lepšiu budúcnosť.
Viktoria: Odvaha opustiť Kyjev
Viktoria, diva s dvoma malými deťmi, bola donútená opustiť svoju rodnú krajinu v snahe ochrániť ich pred vojnou. „Mysleli sme si, že tu zostaneme len mesiac. Nevedela som si predstaviť, že moje deti budú chodiť do slovenskej školy,” priznáva. Na Ukrajine pracovala ako novinárka, a zanechala rodinu v Kyjeve, všetko pre strach o ich bezpečnosť. „Prišla som sem s deťmi 3. marca a odvtedy sa snažíme nájsť nový domov,” dodáva.
Olena: Hlavný dôvod na útok
Olena, s trinásťročnou dcérou, sa rozhodla odísť, keď sa front priblížil k jej mestu Záporožie. „Boli sme posadnutí strachom a stresom, nevydržali sme to,” hovorí. Olena sa cíti vďačná za komunitu a podporu, ktorú dostali v Žiline. Je presvedčená, že deti sa tu rýchlo adaptujú na nový život a že bez podpory by to bolo oveľa ťažšie.
Inna: Útek z Odesy
Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch, Inna sa do Žiliny presťahovala už pred vojnou za lepšou prácou. Jej rodina sa k nej pridala neskôr. „Bola to skúška, ktorá sa pretavila na dlhodobý pobyt,” smeje sa Inna a dodáva, že Žilina sa stala ich novým domovom, i keď nostalgicky spomínajú na Ukrajinu. Deti tu našli priateľov a učiteľov, ktorí im pomáhajú adaptovať sa.
Nová Škola ukrajinistiky v Žiline
Centrum Žilinský Maják, kde sa tieto rodiny schádzajú, otvorilo novú školu ukrajinistiky pre deti, ktoré utiekli pred vojnou. „Deti sa tu budú učiť jazyk, históriu a kultúru svojej krajiny trikrát do týždňa,” hovorí Oksana Gaponenko, vedúca centra. Je to dôležitý krok pre zachovanie ich identity a kultúrneho dedičstva, aj keď sú stovky kilometrov ďaleko od domova.
Podpora od slovenskej komunity
V všetkých troch príbehoch je silne zakorenená vďačnosť za pomoc a podporu, ktorú ukrajinské rodiny dostávajú od slovenských občanov. „Ľudia sú nesmierne láskaví a ochotní pomáhať hoci aj s malými vecami,” znie z ich pohľadov optimizmus a nádej do budúcnosti. Bezpochyby, táto vojna zanechala strašný dopad na ich životy, ale silné väzby, ktoré vytvorili, im pomáhajú prežiť v zložitých časoch.
