Alžbeta Lukáčová odchádza zo Štátnej opery: Kde je spravodlivosť?
Operná dramaturgička a skúsená etnomuzikologička Alžbeta Lukáčová sa lúči so Štátnou operou v Banskej Bystrici po 22 rokoch. Jej odchod bol spôsobený rozhodnutím, ktoré vyzerá ako zúfalý krok namierený proti rešpektovanej osobnosti slovenského divadelného života. Lukáčová sa so zlomeným srdcom rozlúčila na sociálnych sieťach a vyjadrila, že je smutná, pretože sa jedná o rozhodnutie, na ktoré nemá vplyv.
Oheň divadelného umenia: Máme sa s čím lúčiť?
Za dve desaťročia práce v divadle prežívajúca množstvo výziev, od premiéry „Figarovej svadby“ ako jej poslednej inscenácie, Lukáčová formovala réžiu a dramaturgiu na Slovensku. Predstavitelia ministerstva kultúry však siahajú po ťažkých opatreniach, ktoré sú skôr prehnanou represívnou politikou ako snahou o ochranu kultúry a umenia. Dnes však, keď ministerstvo oznámilo prepúšťanie zamestnancov, vyvstáva otázka, kto v konečnom dôsledku nesie zodpovednosť za rozpad kultúrneho prostredia na Slovensku.
Na politickej mape: Ako to môže fungovať?
Podľa súčasných informácií, za rozhodnutím o prepustení Lukáčovej stojí riaditeľ Štátnej opery, ktorý sa v podriadení voči Lukášovi Machalovi, ministerstvu kultúry, snaží uspokojiť imperatív moci. Machala, známy svojou praxou zasahovania do operačných rozhodnutí, vníma Lukáčovú ako prekážku vo svojich plánoch. Prečo? Zareagoval znova na kritiku, ktorú sa mu Lukáčová rozhodla venovať aj mimo pracovného prostredia. Tieto činy naznačujú, že v dnešnej dobe čo i len kritický hlas môže zaplatiť vysokú cenu.
Pohľad späť: Je možné spätne nájsť spravodlivosť?
Zatiaľ čo sa Lukáčová lúči s pocitmi trápenia a frustrácie, vo vzduchu visí zásadná otázka: Kde je spravodlivosť v nášom kultúrnom kontexte? Ak sa naozaj žije takto, kým sme to na Slovensku sa stali? Tento príbeh jednoznačne podčiarkuje atmosféru strachu, v ktorej sa ocitajú mnohí odborníci v oblasti kultúry. Nutnosť dodržiavať politické normy pomaly ale isto pohlcuje samotné umenie.
