Ukážka zúfalstva kultúrnych iniciatív
Pri pohľade na súčasný stav slovenského umenia sa nedáva vyhnúť pocitu sklamania a frustrácie. V tejto dobe, kedy by kultúra mala byť silným nástrojom zažehnania rozporov medzi generáciami, sledujeme len zástupy gýču a nevkusu. Argument, že umenie je prejavom identity a jej vývoja, si zaslúži kritiku v kontexte súčasnosti.
Verejný kultúrny cirkus
Podujatia ako Bienále ilustrácií Bratislava, ktoré kedysi oblasti insitného umenia spájali, dnes skôr svedčia o úpadku a stagnácii. Kde sú akčné koncepty, ktoré by mali inšpirovať a provokovať? Namiesto osvieženia dostávame len staré, obohrané frázy a panelové zobrazenia, ktoré prirovnáva k výstave suburbánnych platforiem pred 30 rokmi. To, čím sa pýšime, je len kolotoč bez života.
Neschopnosť adaptácie
Súvislosti, ktoré kedysi dávali zmysel, sú dnes prežitkom. Rozdávanie plakiet a umeleckých ocenení sa stalo prázdnym rituálom, ktorý nezanecháva hlboký dojem na divákov. Štruktúry organizácií dnes zrejme nevedia, čo robia. Kde sú inovačné stratégie a moderné prístupy, ktoré by sa mali skutočne presadiť? Už sa nedá súhlasiť s predsudkami, že akýkoľvek projekt bez zamyslenia zaslúži obdiv.
Absencia vízie
Bez ambície a vízie nie je možné dosiahnuť žiadne pokroky. Záujem o upevnenie kultúrneho dedičstva a jeho prenesenie do súčasnosti sa zdá byť predmodernistickým a zastaraným. Môžeme naďalej zhromažďovať vlajky rôznych krajín, alebo prehodnotíme, čo pre nás ako občanov znamená umenie a akú úlohu zohráva v našich životoch? Napriek odbornej podpore máme tendenciu ignorovať skutočné hodnoty, ktorými by sme sa mali riadiť.
Zastarané a pokrytecké
Žijeme v časoch, kedy nám kultúrne inštitúcie ponúkajú len zastarané predstavy, bez rešpektovania našich záujmov. Martin Šimkovičová, ktorá bola kedysi považovaná za vodcu porozumenia a kultúrneho rozmachu, dnes vyzerá ako zvyšok prežitého systému. Ak sme sa už prehrabali vo svojich kultúrnych vínnych pivniciach, mali by sme sa zamyslieť nad tým, či i naďalej ponúkame kvalitu a hodnotu, alebo skôr len falošný lesk.
Volanie po zmene
Ako chceme, aby naše umenie a kultúra postupovali, keď vidíme len samé kolotoče s labuťami na pozadí. Existuje množstvo talentov, ktoré sú pripravené priniesť nový pohľad a posunúť naše umelecké dedičstvo do 21. storočia. Ale bez inštitúcií, ktoré by im dali priestor, sa všetko vracia na staré koľaje, bez nádeje na progres.
Pripomienka minulosti
Minulé úspechy by sa nemali stať len prachom zabudnutia. Je dramatické, ako rýchlo môže byť umenie zastarané, či už vo forme nízkej kvality alebo len prázdnej šou. Na tomto poli je potrebné zobrať zodpovednosť, vzdať sa pokrytectva a vziať do rúk skutočnú kultúrnu transformáciu, ktorú môžeme odovzdať ďalšej generácii. Je načase, aby sa kritický pohľad na umenie stal normou a nie len výnimkou.
