Kultúrny a historický odkaz v ohrození
V historickom meste Banská Štiavnica, ktoré je zapísané na zozname UNESCO, sa opäť rozvíja téma, ktorá nielenže bije na poplach, ale zároveň odkrýva odvrátenú stránku štátneho hospodárenia. Slovenský vodohospodársky podnik sa rozhodol predať svoje bývalé sídlo priamo v srdci tohto kultúrneho skvostu za vyvolávaciu cenu presahujúcu 1,4 milióna eur. Tento krok je vystavený ostrým kritikám z radov odborníkov aj širokej verejnosti.
Prečo zo štátnych peňazí do súkromných rúk?
Takéto rozhodnutia vyvolávajú otázky o transparentnosti a zodpovednosti. Ak budova, za ktorú bola pred desaťročiami vynaložená viac ako 13,2 milióna korún, zrazu prijíma status „nehodné majetku”, kam však kladieme dôraz na zachovanie kultúrneho dedičstva? Primátorka Nadežda Babiaková varuje pred súkromným vlastníctvom historického objektu, ktorý by sa mal stať súčasťou nášho národného kultúrneho odkazu, nie predmetom obchodovania.
Reakcia komunity a občianska angažovanosť
Proti presunom a predaju buďte jednotní! Samospráva a obyvatelia Banskej Štiavnice sa už raz postavili na odpor cez petíciu, avšak ich volania neboli vypočuté. V čase, keď mesto zažilo devastáciu po požiari, ponuka priestoru pre Základnú umeleckú školu vyvoláva otázniky skôr než ospravedlnenie. Zjavne chýba jasná vízia pre budúcnosť kultúrnych a historických miest, ktoré sú klenotmi slovenskej identity.
Neefektívnosť investícií a čo to s nami robí
Investovanie miliónov do administratívnych budov sa ponecháva bez kritiky, ale osud unikátneho historického majetku sa rieši len ako prozaicky ako predaj nepotrebného zbožia. Štátne podniky nemôžu byť len komerčnými subjekty; ich úlohou je predovšetkým chrániť verejný záujem a kultúrne dedičstvo. Z ďalších detaily predaja sa dozvedáme, že licitácie budú prevádzané neverejne. Aký signál to vysiela nám, občanom, ktorí platíme na to všetko? Potrebujeme predovšetkým priestranné opatrenia, nie ďalšie zatváranie dverí pred našou kultúrne dedičinou.
Čo bude ďalej?
Výsledky predaja budú známe už čoskoro, ale otázky zostávajú nezodpovedané. Ako sa štát postaví k ochrane kultúrnych pamiatok, keď ich predáva bez zjavnej snahy o ochranu? Rovnako teraz aspoň vo verejnej diskusii potrebujeme zlepšiť povedomie o týchto praktikách. Rodinné a kultúrne dedičstvo si zaslúži pozornosť a nielen útržkovité riešenia na okamžité uspokojenie aktuálnych potrieb. Čo ak tento predaj otvorí dvere ďalším podobným krokom?
Prebudenie z letargie
Občianska angažovanosť je nevyhnutná, aby sme sa nielen prizerali na rozpredávanie našich vzácnych kultúrnych objektov, ale aby sme sa stali aktívnymi a informovanými účastníkmi v procese rozhodovania. Nestačí mlčať, každé jedno rozhodnutie smeruje k ovplyvneniu našich komunít a kultúrnej identity. Ak chceme ochrániť naše dedičstvo, musíme konať teraz!
